A záleží vôbec na názore iných? Prečo o tom hovorím?

V dnešnej dobe sa s týmto fenoménom stretávam veľmi často. Pri rôznych situáciách. A hlavne pri rozhodovaní o vlastných životoch. O tom, čo by sa mi páčilo, ako by som chcel žiť, čo by som chcel robiť…

Ako je možné, že je medzi nami veľa úžasných ľudí, ktorí celý život kladú veľký dôraz na to, čo povedia ľudia?  

Ako je možné, že títo úžasní ľudia sa potom celý život prispôsobujú a žijú v klamstve pred samými sebou.

Zrejme budete viacerí argumentovať tým, že sme tak boli vychovávaní.. že sa to tak má a patrí. Že si to veľakrát vyžaduje situácia a spoločnosť.

Neznamená to však potom to, že nežijeme svoj život?

Myslím si, že ak ľuďom tak veľmi záleží na tom, čo povedia ostatní, nemôžu byť šťastní a hlavne sami sebou.

Prečo?

• pretože nie sú slobodní
• pretože nikto iný nevie čo je pre nich skutočne to najlepšie
• pretože názoru a vplyvu spoločnosti je to úplne jedno
• pretože nič nemusia dokazovať druhým
• pretože cesta života vedie cez prekážky a zlyhania
• pretože doprosovanie sa je zbytočné

Tak prečo je to tak?

Prečo nás doba donútila aby vonkajší vplyv okolia hral takú dôležitú úlohu v našich životoch?

Ja asi osobne myslím, že je to o strachu. O strachu z neúspechu, o strachu čo povedia ostatní, o strachu zo zodpovednosti. 

To je len pár dôvodov prečo.. a pritom je život tak krásny, ale krátky.

Môžem vám povedať, že jedna skúsenosť mnou zalomcovala. Popíšem Vám ju. Skúste si každý vziať krajčírsky meter. Má 100 dielikov. Priemerný život človeka je 78. Tak z tej stovky tých 22 dielikov odtrhnite. Odtrhnite z neho aj toľko, koľko máte rokov. U každého to bude iné. A to čo Vám ostane v rukách je doba, ktorá ostáva. Ale ani tou si nemôžeme byť istí. 

Stále si myslíte, že je dôvod zaoberať sa tým, čo povedia iní?