Nedávno sa mi dostal do pozornosti článok o SEBAVEDOMÍ. Asi preto, že to veľakrát riešim sama so sebou, ale aj s okolím.

Sebavedomie býva niekedy v zmysle významu zamieňané za namyslenosť, drzosť či nadradenosť. Seba-vedomie je v skutočnosti, vedomie alebo vedenie o sebe. O tom, aké máme kvality, schopnosti talenty, ale aj nedostatky.

Sebavedomie je pochopenie toho, kto naozaj sme vo svojom vnútri a pochopenie, kto nie sme. Keď to oddelíme, nastane zjednotenie. Plnosť pochopenia toho, kto sme, otvorí našu prirodzenú múdrosť. Stratí sa potreba niekomu niečo dokazovať, aby nás uznával. Nečakáme na pochvalu z vonku, aby sme sa dobre cítili a mali pocit, že za niečo stojíme.

Práve naopak prichádza vnútorná stabilita, spokojnosť a spoznávame svoje hodnoty.
Stávame sa prirodzenou autoritou pre seba aj ostatných. Sme seba-vedomí.

Byť sebavedomý je cesta. Sama za seba môžem povedať, že aj ja som v snahe zapáčiť sa uprednostnila názory iných pred svojimi pocitmi. Cítila som sa však zle a moja duša vysielala signály, ktoré som ignorovala. Dnes už nie. Dnes už viem, že sa nemusím zapáčiť každému, že nemusím byť dokonalá, aby som bola šťastná. Uvedomujem si, že chcem žiť svoj život. Že až keď počúvam svoje potreby, počúvam svoje telo, až vtedy sa cítim dobre. Samozrejme si uvedomujem zodpovednosť svoje rozhodnutia, ale zároveň viac počúvam srdce.

Priatelia, buďme hlavne sami sebou, pretože tou najdôležitejšou osobou vo vesmíre je práve to naše „JA“. Byť sám sebou je veľmi oslobodzujúce a túto slobodu je potom z nás cítiť a vyžarujeme ju.